Odpovede ISU na otázky denníka SME k výročiu učiteľského štrajku

1. 2. 2017

Vedeli by ste porovnať, aký bol priemerný plat učiteľa pred rokom a aký je teraz?

Na jeseň 2015, keď sa začínali akcie iniciatívy bol priemerný plat pedagogických a odborných pracovníkov na úrovni 1,06 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teraz sa predpokladá, že je približne na úrovni 1,11 násobku. Pričom v roku 2012 učitelia štrajkovali za požiadavku 1,2 až 1,6 násobku do roku 2016. Túto požiadavku, ako nevyhnutné minimum na vyriešenie problému atraktivity učiteľského povolania a primeraného postavenia pedagógov, podporili v spoločnej výzve vláde v januári 2013 predstavitelia vysokých škôl riaditelia, rodičia, učitelia a odbory. Súčasné tempo zvyšovania považujeme za absolútne nedostatočné.

Odrazilo sa to 6 percentné navýšenie aj reálne, napríklad na životnej úrovni učiteľov?

Ide v priemere o sumu približne 50 eur, takže o jeden rodinný nákup v supermarkete.

Ďalšou požiadavkou bolo navýšenie rozpočtu o 400 miliónov, tento cieľ považujete za splnený?

Žiaľ, vláda stále odmieta prevziať zodpovednosť za vybavenie škôl. Na jednej strane priznáva, že učebne by mali byť vybavené a v Štátnom vzdelávacom programe to odporúča, ale necháva to na pleciach školy a zriaďovateľov bez toho, aby im na to poskytla primerané prostriedky. Pokiaľ sa na školách nebudú robiť zaujímavé pokusy, pokiaľ žiaci sami nebudú môcť chytiť do rúk pomôcky a sami si niečo vyskúšať a tvoriť, nemôžeme očakávať, že sa zvýši záujem žiakov o odborné školy alebo prírodovedné štúdium.

Ako sa podarilo zmeniť veci v rámci požiadavky o návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity?

Už približne rok disponuje ministerstvo analýzou Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorá v zásade hovorí, že súčasný systém a model je nevyhovujúci. Napriek tomu neprišlo so žiadnou úpravou. Problémy sa stále odkladajú a neriešia. Teraz všetko stojí, lebo sa čaká na národný program, ktorý má byť predložený až niekedy v apríli alebo máji.

Čas beží a reformy stoja. Pozrime sa na susedné Česko, minulý rok schválili nový kariérny systém pre učiteľov, teraz schválili reformu financovania škôl.

Aký je váš najbližší cieľ? Pri akej nástupnej mzde pre učiteľov by ste povedali, že je to v poriadku?

V poriadku to bude, keď bude nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa na úrovni priemerného nástupného platu ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Domnievame sa, že to nie je prehnané očakávanie.

Okrem iného by ma zaujímal váš pohľad na iniciatívu vlády SR, ktorá chce dostať viac detí na stredné odborné školy.

Všetky opatrenia by sa mali robiť tak, aby mali dlhodobý efekt a boli aj dlhodobo udržateľné. Potreby trhu sa rýchlo menia, preto by mal byť aj celý model dostatočne flexibilný. Navyše, treba vziať do úvahy aj rôzne prognózy, ktoré hovoria, že v horizonte 30 rokov dôjde k masívnemu nahrádzaniu pracovníkov strojmi a robotmi.

Prečo vláda prichádza s touto iniciatívou až teraz? O problémoch odborného vzdelávania sa vie už dlho, rovnako sa vie, že model duálneho vzdelávania je zle nastavený.

Je podľa vás správnym krokom rušenie gymnázií?

Pre všetkých by mali platiť rovnaké pravidlá. Hlavným kritériom by mala byť kvalita školy a výchovno-vzdelávacieho procesu. Ak nejaká škola nedosahuje dostatočnú kvalitu, treba v prvom rade analyzovať problém a ak sa dá, tak treba škole pomôcť. Rušiť by sa mali iba tie školy, ktoré dosahujú zlé výsledky a nechcú si nechať pomôcť.

V prípade gymnázií je možné znížiť počet študentov prirodzeným spôsobom, čiže zvýšením nárokov na záujemcov o gymnaziálne štúdium, ako aj nárokmi na absolvovanie gymnázia. Tento systém je však potrebné nastaviť so zárukou čo najväčšej objektivity.