Cimrman, Crmoman, koňak, karafa a tak…

Tieto riadky sú pre mňa ako baliť ženské. Na začiatku to moc nejde, časom sa to nelepší a nakoniec začínam mať pocit, že to nie je v tých riadkoch.

Mám však pocit, že horšie by bolo riadky vôbec neriešiť.

Pôvodne som chcel napísať trochu umelecky ladený blog o tom, ako sa slávny Čech menom Jára Cimrman (kto nepozná, vrelo odporúčam) stretol so slovenskou Bielou vranou Vladom Crmomanom. Ale nedá sa. Z mysle mi totiž nejde táto veta:

V roku 2027 by mali pedagógovia zarábať 85% platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.“

Na úvod by som oboch krátko a vtipne predstavil, pripomenul ich úspechy, postoje, vyzdvihol ich vzácne charakterové črty, čo by čitateľovi roziskrilo očká a pripravilo jeho rutinou unavené mozgové závity na nezadržateľné návaly dopamínu, spôsobené záchvatmi smiechu. Nedá sa však, z mysle mi totiž nejde táto veta:

V roku 2027 by mali pedagógovia zarábať 85% platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.“

Potom by prišlo jadro… Jedným rukávom by ste utierali monitory od vypľutej sódovky, zatiaľ čo by ste si druhou rukou podopierali padajúci šuflík spodnej sánky (😊 aj ja som to skúsil, v pohode…) z popisu ich vzájomnej diskusie v ktorej sa rozoberá podobnosť ich priezvisk. Bohužiaľ sa však nikdy nedozviete, či je to len náhoda.. alebo.. alebo je za tým viac? Niečo tajomné? Niekto tajomný? Žiaľ nedá sa. Z mysle mi totiž nejde táto veta:

V roku 2027 by mali pedagógovia zarábať 85% platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.“

Na záver by prišlo hlboké zamyslenie, analýza a život meniace poučenie, v ktorom by ste sa dozvedeli tajomstvo úspechu Steva Jobsa, Andreja Danka, Shreka, Star Warsu, Foresta Gumpa a ďalších.. ..Do karafy na koňak, súdruhovia! Jednoducho to nejde, lebo mi táto veta:

“V roku 2027 by mali pedagógovia zarábať 85% platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.“

nevie dať pokoj.

Že prečo? No, lebo to, čo je inde teraz priemer, je u nás cieľ o desať rokov! Lebo chceme krútiť volantom, ale nejako sme zabudli naštartovať! Lebo to, čo by inde volali hanba, je u nás výsledkom dvojročnej práce ministerstva! Lebo sa už ani netvárime, že ten sľub vieme splniť, jednoducho povieme, že to bude o desať rokov a čau! (Skúste to u Vás v práci… “Jožo, kedy to bude?”… “O desať rokov.” … “Ale, ale… to tu už asi nebudeš…” … “No a?…”) Lebo to v pohode povieme do telky a pokojne premýšľame o tom, či budeme kandidovať na prezidenta. Lebo byť mladý človek a toto počuť, tak sa cítim odhodlane, motivovane a s plnou vervou posielam prihlášku na pedagogickú fakultu… …alebo aj nie.

Na Slovensku je kopec vecí, na ktoré som a budem hrdý. Všetky majú jednu spoločnú vlastnosť: Stoja nohami pevne na zemi a netvária sa, že veci sú inak ako sú (…a že je táto vlastnosť už pomaly zázrak…). Iniciatíva slovenských učiteľov je jednou z nich. Byť v tom čase na Slovensku, určite idem v pondelok 18.6. s nimi pred ministerstvo školstva. Choďte prosím aj Vy. Koniec koncov to, že teraz čítate tieto riadky, je zásluha práve ľudí ako sú oni.

František Herman

Iniciatíva slovenských učiteľov

2018-06-12T21:41:17+00:00 12.06.2018|Kategórie: Blog|

Iniciatíva slovesnkých učiteľov

Phone: 0904 283 418

Mobile: 0902 347 413

Fax: 0905 423 790

Web: Webstránka

Najnovšie články

Vyhlásenie k protestu „Začnite konať!“
Čítajte tu!
close-image