Najväčším hriechom ľudstva nie je honba za peniazmi, ale túžba po moci… Mnoho ľudí sa nazdáva, že bariérou rozvoja našich škôl, bariérou k lepším výsledkom PISA testovaní je nedostatok financií, málo kvalitný personál, zlé materiálne vybavenie, nabité kurikulum, chýbajúce učebnice, nevyužívanie moderných metód. A majú pravdu. Avšak najväčším nepriateľom pokroku škôl je dlhodobo zakorenená rakovina moci v školských (ministerských) štruktúrach a v srdci drvivej väčšine škôl. Len málokde nájdete školu, ktorá by dýchala spoluprácou, rovnocennými vzťahmi medzi všetkými aktérmi školy, demokratickým riadením, či lepšie povedané: subsidiaritou, participáciou, slobodou a zodpovednosťou na všetkých rovinách. Riadiaci pracovníci nechápu, že ich úloha riadiť školu podľa § 5 zákona 596/2003 [...]

Čas, kedy bývalý predseda vlády Robert Fico vykrikoval, že učiteľom dá len to, čo je v programovom vyhlásení vlády, je už preč. Pre odmietnutie sociálneho zmieru to vyzeralo na 6 + 6 = 12 %. Máme nového premiéra a ten ponúka pôvodných 6 + 6 + 6 = 18 % v alternatíve 10 + 10 = 20 %. Opäť s podmienkou zaviazania sa k zmieru. Prešiel návrh 20 %. Človek by si myslel, čo nám to tie staré odbory vybojovali. Roky tu maturujú a nedokážu prekročiť svoj tieň a  stále niečo „nevylučujú“. Rozprávajú prázdne slová do médií a tvária sa, čo [...]

Kto by nepoznal rozprávku o samoľúbom vládcovi, ustráchanom dvore a pravdovravnom dieťati. A práve Andersonovho cisára pripomína „panovanie“ ministerky Lubyovej. Ako čerstvo menovaná cisárovná vzbudila vo svojom „ľude“ nádej, že jej „vláda“ bude lepšia ako vláda jej predchodcov. Po pár týždňoch zaujala výberom svojho tajomníka a všetkým okolo seba ukázala, ako je to s jej nezávislosťou. (Čo tam po nej, hlavne, že je cisárovnou.) Po polroku na „tróne“ podľahla čaru vládnutia a jediné, na čo sa sústredí, je obhajoba svojho majestátu. Samozrejme ako bystrá panovníčka vie, že ľud potrebuje rozprávky, a tak na požiadanie sľubuje zvyšovanie platov (za sľuby nič nedáš), básni o fínskom modeli a X miliónoch, ktoré niekedy [...]

Tieto riadky sú pre mňa ako baliť ženské. Na začiatku to moc nejde, časom sa to nelepší a nakoniec začínam mať pocit, že to nie je v tých riadkoch. Mám však pocit, že horšie by bolo riadky vôbec neriešiť. Pôvodne som chcel napísať trochu umelecky ladený blog o tom, ako sa slávny Čech menom Jára Cimrman (kto nepozná, vrelo odporúčam) stretol so slovenskou Bielou vranou Vladom Crmomanom. Ale nedá sa. Z mysle mi totiž nejde táto veta: “V roku 2027 by mali pedagógovia zarábať 85% platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.“ Na úvod by som oboch krátko a vtipne predstavil, pripomenul ich úspechy, postoje, vyzdvihol ich vzácne charakterové črty, čo by čitateľovi roziskrilo [...]

Pracujem ako „vedecko-výskumný pracovník“ na Univerzite Komenského. Na UK-čke som študoval a ako doktorand aj učil. Moji rodičia mali predstavu, že vďaka štúdiu na vysokej škole budem mať lepší život ako oni. Presnejšie, finančne lepší život. Neviem, či s tým teraz, po doštudovaní, môžem súhlasiť. Ak mi vysoká škola zlepšila život, tak jedine osobnostne, tým, že mi poskytla rozhľad, znalosti a možnosť stretnúť sa s ľuďmi, od ktorých som sa veľmi veľa naučil. Keď som dostal ponuku pracovať na škole, bol som vďačný za príležitosť ostať v odbore. S platom som bol vopred oboznámený, no aj tak mi to vtedy ešte [...]

Čas zúčtovania je tu. Upratovanie slovenskej politickej scény sa odštartovalo. Učitelia vidia problémy nielen vo vrcholových pozíciách, ale aj v nenápadných „priečinkoch“ ministerstva školstva. Už niekoľko rokov sľubujú ministri školstva jarné upratovanie. To sa však stále nekoná. V prosperujúcej krajine nie sú peniaze na kvalitné vzdelávanie detí, ale záhadné biznisy stále frčia. Hneď po nástupe si Plavčan, resp. ľudia, ktorí ho dosadili, zabezpečili tri eurofondové bane a dosadili tam svojich ľudí – MPC, ŠPÚ a VÚDPaP. Nevyhrali kvalitní a kompetentní, tak potrební pre dlho očakávanú reformu školstva, ale zvíťazili eurofondové trójske kone. Ministerstvo školstva má pod sebou stále 17 organizácií, ktoré [...]

Niekedy aj nič, zhnité jablká sa vylejú do pomyjí a prasatá sa potešia. A niekedy to môže byť celkom "slušný" prúser - zhnitá noha bolí ako šľak, dostaví sa gangréna a nohu odrežú.

Neviem, kedy to začalo, ako dlho to trvá, neviem ani to, prečo sú mnohí učitelia zakríknutí, no viem jedno – musí to prestať!

Rešpektovanie učiteľského stavu v spoločnosti je priamo úmerné jeho schopnosti zorganizovať sa v zápase za svoje požiadavky.