Vyhlásenie k protestu „Začnite konať!“

Iniciatíva slovenských učiteľov je zoskupenie učiteľov, vychovávateľov a ďalších pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí sa rozhodli otvorene poukazovať na najvypuklejšie problémy školstva. Veľmi citlivo vnímame skutočnosti, ktoré v uplynulých mesiacoch jasne ukázali, v akom politickom marazme sa nachádza naša spoločnosť. V zrkadle týchto udalostí neinformovaná verejnosť môže problémy školstva vnímať ako okrajové, no my si dovolíme tvrdiť, že opak je pravdou. Len systémové, nesamoúčelné zmeny v školstve sú základným a nevyhnutným predpokladom pozitívnych politických a spoločenských zmien, po ktorých všetci túžime.

Počas 3 rokov našej existencie sa v ministerskom kresle vystriedali traja ministri, ktorí sa vyznačovali neschopnosťou či neochotou rázne riešiť problémy svojho rezortu. Aj v závere tohto školského roka musíme so znepokojením konštatovať, že ministerka Lubyová nedokázala vo svojom rezorte transparentne riešiť nakopené problémy a namiesto toho sa sústredila na mediálne hry a sľuby, ktorých naplnenie nemôže garantovať. Ako zástupcovia pedagógov, denne konfrontovaných s realitou školstva, odmietame byť súčasťou budovania potemkinovskej dediny, ktorú tak rada verejnosti predstavuje ministerka Lubyová. Predkladáme preto 11 najakútnejších otázok, ktorých zodpovedanie by malo byť pre vládu a jej úradníkov prioritou:

1. Prečo ešte doteraz nedošlo k navýšeniu tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov o 140 EUR a následne o 90 Eur, hoci sa na nutnosti skokového navýšenia zhodujú domáci i zahraniční odborníci a za túto požiadavku prebehol najdlhší štrajk v histórii SR?
2. Prečo vláda nezvýšila atraktivitu učiteľského povolania a na pedagogický smer sa stále nehlásia najlepší absolventi stredných škôl?
3. Prečo ministerstvo nevypracovalo štandard vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami a systematicky nevyrovnáva rozdiely v ich vybavenosti?
4. Prečo sú stále tisíce detí mimo materských škôl?
5. Prečo stále nie je zjednotené financovanie všetkých škôl a školských zariadení pod jedno ministerstvo?
6. Prečo ani roky od avizovania a medializovania zámeru zlúčiť, resp. zrušiť niektoré priamo riadené organizácie v školstve, k tomuto kroku nedošlo?
7. Prečo nie je vybavená ani polovica žiadostí o pridelenie asistentov učiteľa? Prečo na školách stále nie sú garantované odborné tímy (školský psychológ, špec. pedagóg a i.) napriek záväzku Programového vyhlásenia vlády a Modelu objektivizácie?
8. Prečo nevidieť milióny eur z eurofondov priamo na školách?
9. Prečo stále nie sú upravené pracovné podmienky vychovávateľov (úväzok, triednictvo, ustanovenie o najvyššom počte detí v jednom oddelení a i.)?
10. Prečo sa doteraz nerealizovala reforma učebnicovej politiky, ktorá by zabezpečila otvorený trh s učebnicami primeranej kvality bez toho, aby si ich rodičia platili sami, alebo ich vyrábali a kopírovali učitelia?
11. Prečo je rada školy stále iba formálnym a nefunkčným orgánom a zriaďovateľ má posledné slovo v demokracii školy?